Básne II.

Jednotlivec (Trochejský kôň)
(výber z druhej zbierky)



Rozhranie

Zavriem oči z jedovatých bobúľ,
nechcem vedieť, kto ťa teraz objal.
Ráno hádam, kto ma v noci obul,
ľahší o svoj vytrasený obal.

Vyškieram sa... Kto si ku mne sadne,
rozumie. A sedí v nedohľadne.

Proti svojej vôli som si všetkým:
píšem, ale osloviť sa niet kým.


Márnosť
(na okraj čítačiek v dúpätách poézie)

Čaj a tesné spodky
(ave, noblesa!),
kážem spoza bodky:
Hlavy, dole sa!

Nezávidím vtákom
(ani pod nátlakom).

Duše v povetrí...
Klam slam poetry.


„Hluboko, hluboko...“

To, čo nemám, neskryjem
svetu za motúzik...
Prehrávam si rekviem
v štýle country music.

Nebo a zem pretína
démonická plešina

majstra Karla Hálu.
Pane, nezahaľ ju.


(apríl 2008)


Nad Feldekovým Majakovským
          I síto dějin mění
          své oko.
              Ivan Fontana

Na stolík na voľnej nohe,
slabý, zlý a mĺkvy
ako nepríkladný bohém,
kreslím prstom bukvy.

Mám strach: z lásky, snov a debát
o tom, čoho sa už nebáť,

o tom, čo je mimo
poznania a rýmov.


Nezaručená správa
(básnička na želanie zodpovednej vedúcej Evy B. a priateľov pohanskej mytológie)

S polnocou a pádom hodín
prešiel cez Dobšinú
medovinou spitý Ódin,
ako si to šinul

s plnou hlavou do Valhaly –
ak len pletky neklamali.

Ak sa predsa mýlia,
spí v hostinci Lila.


Duchárina

Už ti nohy stoja dupkom
(v akej teraz kríze?).
Kiež sa zavrú nad holúbkom,
a nech vás hrob hryzie.

Ako nebojácne dupe
tvoj holúbok na ústupe...

V tme sa zo sna strhla
iba prázdna truhla.

----------------------------------------------