spovedá Juraj KARIKA - 15. január 2007
Kedy si zaÄal so svojou tvorbou, Äo Ťa podnietilo k prvým verÅ¡om?
- K mojej prvej básni ma (veľmi neoriginálne) pomkol klasický srdcový poryv, alebo ak chceÅ¡, silný citový impulz, mierne erotického charakteru. A to tuÅ¡Ãm zaÄiatkom roka 1998. Ale k poézii ma, Äo som vtedy eÅ¡te tak nevnÃmal, už predtým spoľahlivo približovali texty menÅ¡inových hudobných žánrov plné neošúchaných rytmov, originálnych slovných spojenÃ, sympatického Å¡tylistického figliarstva, poetickej obraznosti, hravosti, ale i hĺbky odhaľujúcej sa vo viacerých významových rovinách. Country, folk, jazz, trampská hudba, Å¡ansón ... . Hltal som vÅ¡etko, Äo ostro kontrastovalo s popovou produkciou, iÅ¡iel som viac po výpovednej hodnote piesne, ktorej text by nebol len nositeľom tónov bez hlbÅ¡ieho zmyslu. Nasprostasté, nekoneÄné omieľanie slaboduchých refrénov sa mi vždy bridilo. ÄŒo ale eÅ¡te nemôžem v súvislosti s touto otázkou nespomenúť, je fakt, že ma láske k poézii nenauÄili skostnatené osnovy literatúry ZÅ a SÅ , kde sa veľká pozornosÅ¥ sústreÄuje na Å¡túrovcov, Vajanského, Hviezdoslava, Kraska ..., autorov, ktorých Å¡tylistické postupy metaforika, výrazové prostriedky a archaický jazyk boli z veľkej Äasti prekonané. SúÄasný autori sa nepochopiteľne dosÅ¥ opomÃnajú, hoci by mali väÄÅ¡iu Å¡ancu osloviÅ¥ mladých.
Kde si publikoval svoje prvotiny?
- Ak sa obmedzÃm na suchý výpoÄet, tak v Literárnych krokoch, Slove mladých, Dotykoch, Slovenskom rozhlase, internetovom mesaÄnÃku Let, v zbornÃkoch vÃÅ¥azných prác Literárneho Zvolena a v DobÅ¡inských novinách.
Ako vlastne vnÃmaÅ¡ poéziu?
- To je pomerne Å¡iroko koncipovaná otázka, a predsa by hádam nebolo od veci povedaÅ¥ najprv ako poéziu nevnÃmam: ako nástroj na muÄenie nevinných žiakov a Å¡tudentov, ako produkt mysle pomotaného Äudáka, indivÃdua, ktorý po nociach v obskúrnej izbietke, kdesi v podkrovÃ, v extatickej triaÅ¡ke zliepa svoje krkolomné slovné konÅ¡trukcie. Ako teda poéziu vnÃmam. Z pozÃcie Äitateľa, okrem iného, ako jednu z možnostÃ, ako sa orientovaÅ¥ v spoloÄenských a kultúrnych hodnotách a pahodnotách, bez zbytoÄných prešľapov. Z pozÃcie básnika, ako jedineÄnú možnosÅ¥ poukazovaÅ¥ na slabosti, neduhy a temné stránky Äloveka pokúšaného, Äloveka milujúceho, Äloveka omylného (teda najlepÅ¡ie na vlastnom prÃklade), umelecky prÃÅ¥ažlivou formou, pokiaľ možno vzruÅ¡ujúco, tak aby to vzbudzovalo emócie, ktoré Äitateľa poteÅ¡ia, rozosmutnejú, poprovokujú, upokoja, zarazia, pozdvihnú... . Poézia je teda z môjho pohľadu predovÅ¡etkým priestor pre intÃmnu komunikáciu. A keÄže zdravá komunikácia predpokladá minimálne dvoch úÄastnÃkov, citový vklad Äitateľa, jeho osobná angažovanosÅ¥ na finálnej podobe výpovede sú neodmysliteľné. Inými slovami, až Äitateľ báseň naozaj ozmyslÃ. Ja ako autor mu môžem daÅ¥ len návod, ako to spraviÅ¥, ako spraviÅ¥ z plochého textu trojrozmerný priestor, jedine v ktorom sa môžeme stretnúť. Báseň je potom tak moja, ako aj jeho – je naÅ¡a.
Čo ťa inšpiruje k tvorbe?
- No, keÄ dychtÃÅ¡ poÄuÅ¥ v súlade s vžitou predstavou, že povznášajúce moky a iné trunky na trudné dumky, tak aj to. Aj samá stereotypná atmosféra noÄných barov malomesta ..., ako maskuje netuÅ¡ené súvislosti, vecà a vzÅ¥ahov, aj skľuÄujúcu osamelosÅ¥ Äloveka v zdanlivo slobodnom prostredÃ. InÅ¡pirujúce je Äasto to nevzneÅ¡ené – morálne poklesky v prÃstupe k vlastnému životu, neviera v silu dobra, strach Äosi zmeniÅ¥, alibistický odstup na hranici pýchy a tiež to Äosi pomýlené a neprirodzené, na Äo som si teraz akurát vymyslel pomocný termÃn – hrdá nuda. A ženy sú inÅ¡pirujúce, pravdaže – ako to iskrÃ, vrie a praská v prieseÄnÃku naÅ¡ich svetov. To podnecuje. DosÅ¥ Äasto k takmer revanÅ¡istickým verÅ¡om. Ale nech. V poézii nikomu niÄ nedarujem. A sebe najmenej. InÅ¡pirácie by teda bolo, len Å¡koda, že aj tá duÅ¡i milá, slnieÄko nad kvitnúcou Äerešňou a tak, môže pretavená do básne nakoniec vyústiÅ¥ do frustrujúcich pocitov, zúfalstva, dezilúzie a skepsy, ako sa to napokon aj Äasto stáva.
<Mal si niekedy chuÅ¥ prestaÅ¥ s pÃsanÃm poézie?
- Skôr mám pocit, že poézia máva z Äasu na Äas chuÅ¥ prestaÅ¥ so mnou. To vtedy, keÄ aj dva – tri mesiace nenapÃÅ¡em ani Äiarku. Ale dnes už viem, že ak povinne denne myslÃm, aspoň chvÃľu v „poetÄine“, tak sa to zasa zlomà a bude z toho básniÄka – dve. Ale predsa – pochybnosti sú. Ten pocit: Äo ak to bolo naposledy? Udržiava to Äloveka v napätà a trochu vracia k pokore, aby si sebou nebol prÃliÅ¡ istý.
Kto je najväÄÅ¡Ãm kritikom Tvojej tvorby?
- No, sám sa snažÃm byÅ¥ Äo možno najsebakritickejÅ¡Ã a neodpúšťaÅ¥ si, ale inak sú to najmä porotcovia a úÄastnÃci literárnych súťažà a pravidelne priatelia zo SpiÅ¡ského literárneho klubu, ale nebránim sa ani kritike z radov nezasvätených priateľov a inej laickej verejnosti.
Na Äo sa zameriava SpiÅ¡ský literárny klub?
- SLK pracuje pod záštitou SpiÅ¡ského osvetového strediska pod vedenÃm básnika a rozhlasového redaktora Jána PetrÃka. Schádza sa raz za dva mesiace a je to v podstate voľné združenie ľudà rôznych vekových skupÃn, ÄastejÅ¡ie ale mladÅ¡Ãch, ktorà majú chuÅ¥ baviÅ¥ sa o literatúre a informovaÅ¥ sa navzájom o literárnom dianà na Slovensku. Hlavnou náplňou je ale ÄÃtanie a posudzovanie vlastných literárnych prác (poviedok, básnÃ), Älenov klubu. Aby bolo jasné, nie je to žiadne elitárske spoloÄenstvo literátov, ktorà sa vzájomne potľapkávajú po pleciach a fandia si akà sú dobrÃ. KonÅ¡truktÃvna kritika a vlastný názor, Äo aj neprÃjemný, sú vždy vÃtané. Nepochybne aj preto v deväťdesiatych rokoch Älenovia tohto klubu pravidelne vyhrávali vÅ¡etky relevantné literárne súťaže a o SpiÅ¡skej Novej Vsi sa hovorilo ako o hlavnom meste poézie.
Ktoré literárne súťaže sú najprestÞnejÅ¡ie na Slovensku?
- Je trochu háklivé hovoriÅ¥ o prestÞi jednotlivých literárnych súťažà na Slovensku. Rozhoduje o nej viacero faktorov: tradÃcia, organizaÄné zabezpeÄenie, miera umeleckej vyzretosti úÄastnÃkov, pozvanà hostia z radov renomovaných literátov ... . Budem subjektÃvny, ale ak zohľadnÃm vÅ¡etko, vyÅ¡Å¡ie spomenuté, plus osobnú skúsenosÅ¥, plus názory priateľov z brandže, tak v smere východ – západ, sú Wolkrova Polianka, Literárny Zvolen a Literárna Senica najdôležitejÅ¡Ãmi literárnymi prehliadkami ne Slovensku. Pre prozaikov sú to eÅ¡te JaÅ¡Ãkove Kysuce a Poviedka, ale musÃm sa eÅ¡te zmieniÅ¥ minimálne o Literárnom Kežmarku, Poetickej Ľubovni, Akademickom PreÅ¡ove a Múze.
Máš ambÃciu raz vydaÅ¥ i vlastnú básnickú zbierku?
- Mám. Bohužiaľ sa dnes vydanie knihy básnà spája s mnohými celkom prozaickými problémami. Vydavatelia sa do „neistých podnikov“ veľmi nehrnú a sú ústretovà len ak si autor celé vydanie hradà sám, Äo môže vyjsÅ¥ na 25 až 100 – tisÃc, podľa mena vydavateľa a nárokov autora na grafickú úpravu. ObyÄajne sa to rieÅ¡i tak, že si autor pozháňa sponzorov – takých solventných a ako rýchlo, to už záležà na jeho presvedÄovacÃch dispozÃciách. ÄŽalÅ¡ia možnosÅ¥ je požiadaÅ¥ o grant z Ministerstva kultúry, a ak si fakt dobrý, prÃpadne máš konexie v grantovej komisii, možno budeÅ¡ maÅ¥ Å¡Å¥astie. No nech akokoľvek, zháňanie financià je sÃce veľký, ale druhoradý problém. Budúcu knihu treba najprv maÅ¥ ÄÃm naplniÅ¥. 40 – 60 priemerne dlhých básnà možno nie je veľa, ale ak chcem aby knižka pôsobila celistvo a prÃÅ¥ažlivo, aby nemala hluché miesta, musÃm byÅ¥ prÃsny k výberu a veľa starÅ¡Ãch básnà vyraÄujem – buÄ sa mi zdajú slabÅ¡ie, alebo sa mi nehodia kompoziÄného plánu, ruÅ¡ili by. Takže vlastnú knihu áno, ale zatiaľ je vÅ¡etko v Å¡tádiu rozpracovania.
ÄŒo by si poradil mladým autorom, ktorà majú záujem o poéziu, ale cÃtia sa byÅ¥ obmedzenà možnosÅ¥ami malého mesta?
- NavÅ¡tÃvte oddelenie poézie miestnej knižnice. Ak má niekto záujem o vlastnú tvorbu, v zaÄiatkoch je dobré trochu sa zorientovaÅ¥ najmä ÄÃtanÃm renomovaných súÄasných autorov. Literárne kluby sú takisto dobrou prÃležitosÅ¥ou zistiÅ¥ ako som na tom s talentom. Nestranná kritika skúsenejÅ¡Ãch autorov je neoceniteľná. Najbližšà spoľahlivo fungujúci lit. Klub je ten v SpiÅ¡skej Novej Vsi a je vÄaÄný, otvorený a prÃstupný novej krvi. A potom internet – sú na ňom informácie o vÅ¡etkých literárnych súťažiach(záväzné propozÃcie, termÃny uzávierok, adresy). SkúsiÅ¥ osloviÅ¥ redakcie lit. Äasopisov tiež odporúÄam. Bohužiaľ tých, ktoré sa venujú mladým, zaÄÃnajúcim autorom je málo. Cesta od prvých pokusov s tvorbou po vlastnú knižku, ktorá by mala nejakú umeleckú hodnotu je dlhá a neľahká. Aj preto rád na nej každému, kto by mal záujem, v rámci svojich skromných možnostà pomôžem.