Na anketové otázky KNIŽNEJ REVUE odpovedá Pavol GARAN
• Stáva sa podľa vás slovenská
literatúra ostrovom
samým pre seba, alebo
sa jej darà prenikať do
každodenného života?
– Ak dovolÃte zjednoduÅ¡Ãm
si vašu otázku len na oblasť
poézie, ktorej peripetie
vnÃmam intenzÃvnejÅ¡ie
a osobnejšie. Ak ostanem verný nadhodenej
metafore, tak je slovenská poézia skôr súostrovÃm
husto zaľudneným robinsonmi každého
druhu a veku, ktorà si ponad vodu ešte závidia
lepÅ¡iu klÃmu a gýÄovejÅ¡Ã západ slnka, namiesto
toho, aby si vykasali nohavice a prešli na pevninu.
Dosť je tu, pravda, verbálneho smogu, že
naÅ¡inec nerozozná básnika od rapera, ale vyplatÃ
sa v ňom hľadaÅ¥ svojho Äitateľa. UrÄite
viac ako zasklievať oceán správami vo fľašiach,
Äi vyÄkávaÅ¥ záchrannú milionársku jachtu.
• Čo vám v našom slovenskom literárnom
živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna
komunikácia?
– Budem veľmi konkrétny. Chýba mi viac literatúry
na televÃznej obrazovke. Azda to nebude
vyzeraÅ¥ tak, že blúznim z horúÄky, ale jedna
diskusná relácia s možnosťou elektronického/
telefonického vstupu do debaty raz za mesiac
by možno stála za pokus. Alebo obnovenie Nedeľnej
chvÃľky poézie – s mladými, sviežimi
ľuÄmi a súÄasnou, živou poéziou. To by som
bral. VeÄ Äo s tými laureátmi Hviezdoslavových
KubÃnov? Nie vÅ¡etci idú Å¡tudovaÅ¥ herectvo. Aj tÃ
majú byť len taký ostrov pre seba?
EÅ¡te k ceste od tvorby k prÃjemcom. Ako si
mám vysvetliÅ¥, že isté veľké knÃhkupectvo,
veľkej siete knÃhkupectiev, vo veľkom meste
nevezme do predaja zbierku básnà Paľa Hudáka,
hoci je to laureát niekoľkých literárnych
cien a urÄite jeden z najvierohodnejÅ¡Ãch, najautentickejÅ¡Ãch
a najpozoruhodnejÅ¡Ãch súÄasných
lyrikov? Mnohému by pomohla výmena
nekompetentných ľudÃ.