3.December 2008
„EÅ¡te pred chvÃľou som bol v montérkach a teraz tu sedÃm medzi vami,“ privÃtal veÄer Pavol Garan, ktorého priatelia familiárne volajú Paľko. MilovnÃk dobrého vÃna a eÅ¡te lepÅ¡ej poézie (nepatrne dodávam, že aj pekných, a Äi zrelých ako vÃno? žien) pricestoval v posledný novembrový Å¡tvrtok z DobÅ¡inej do KoÅ¡Ãc. SpomÃnané montérky vymenil za rifľový oblek, Äierny kabát, neodmysliteľný Jacklondonovský klobúk a ponúkol kúsok zo svojich myÅ¡lienok tesaných poéziou. A napriek jeho presvedÄeniu, že nie je dobrým rozprávaÄom, publikum, medzi ktorým sa ukrývala aj koÅ¡ická básnická pospolitosÅ¥ ako naprÃklad Dali Stano alebo Martin Vlado, urÄite oslovil. Rovnako ako jeho debut SmrÅ¥ zahroteným prstom. Poetický veÄer sprÃjemňoval aj Dávid so svojou poéziou v hudbe, ktorá sa prepletala s poéziou upletenou do verÅ¡ov…
KeÄ vyÅ¡la Garanova zbierka básnÃ, literárni kritici sa vcelku poteÅ¡ili. Tà škodoradostnejÅ¡Ã, ktorà „ľúbia“ mladých debutantov vÅ¡ak zvesili nos. SmrÅ¥ zahroteným prstom bola ocenená Prémiou Ceny Ivana Kraska v roku 2007, a nielen to. Paľkove básne vyzdvihovali nielen pre ich obsah ale aj formu. Je básnikom, ktorý sa ako jeden z mála kamaráti so sonetom a napĺňa ho obsahom komunikovateľným pre každého. Debut SmrÅ¥ zahroteným prstom je svojou otvorenosÅ¥ou a priamosÅ¥ou akousi ÄÃtankou básnika samého. Sympatickou pre vÅ¡ednosÅ¥ dnÃ, o ktorej vypovedá. No napriek tomu nie prvoplánovo.
PrÃležitostný básnik Paľko Garan pÃÅ¡e prÃležitostne. A teda vždy. Pretože tá správna prÃležitosÅ¥ na vznik poézie je stále. Vyhovuje mu jeho tesárÄina, lebo popri tom kreÅ¡e zo svojich myÅ¡lienok básne. Pozoruje, vymýšľa, básni… a ako prezradil, môžeme sa teÅ¡iÅ¥ na jeho druhú zbierku. Hádam už Äoskoro.