výňatok z ročného hodnotenia tvorby, pre "Knižnú revue": Radoslav Matejov

"(...)Túto časť, vzhľadom na pôsobivú principiálnosť básnenia, dokladáme debutom Pavla Garana (1978) Smrť zahroteným prstom (VSSS). Ide o debut zrelého básnika a jeden z najlepších debutov posledného obdobia. Výborná básnická zbierka, ktorá odhadla veľa z toho, čo poézia dnes potrebuje hovoriť: predovšetkým nesie bytostnú vieru v básnické spracovanie vlastného sveta a zároveň ju sebairóniou falzifikuje. Vzdoruje normálnosti života jeho prevrátenou, paradoxnou alternatívou, alternatívou básnického osudu plného stratenosti, chýb, pochabosti, ale aj citlivosti a zraniteľnosti. Takisto vzdoruje vízii poézie ako len na text redukovaného umenia, poézia sa tu stala životným štýlom, mágiou, ktorá pramení z reality, z osobitej zážitkovosti a sebaskúsenosti – lyrický subjekt má presne toľko ostentatívnosti, aby vyvážil extrovertnú líniu (povedzme, motívy krčmy a pitia) s introvertnou sugesciou. Garan píše voľným aj viazaným veršom, sonetmi, no ani silný tlak formy ho nezviedol na sémantický ornament či na exhibíciu veršovej techniky, čo je pri takejto voľbe dosť únavným pravidlom. Ani Garan neobstál bez výnimky, dokázal však preladiť tvar bližšie k rázu výpovede – monológov o pozorovanej všednosti, o expresívnych situáciách, o zúfalom pití – so skrytou a vážnou ideou pýtajúcou sa na zmysel života. Charakterom reflexie a samotárstvom lyrického hrdinu pripomína Mariána Milčáka, výstrednou gestikuláciou zas raného Jozefa Urbana, Vlada Puchalu alebo Mariána Grupača, outsiderstvom barbarskú generáciu, či najviac Koleniča – no jeho poézia je zložitejšou tvorivou križovatkou, v ktorej sa stretávame aj s Válkom, Mihálikom, Kondrótom a i. Sám autor sa k týmto menám hlási, prežíva ich, prepisuje do vlastných veršov, organicky tak smeruje ku konvenčnej lyrike hlásiacej sa k dobrej tradícii našej poézie (podobne organicky zrastený s našou tradíciou dobre debutoval tiež Radoslav Tomáš). Neznamená to, že autor zostal v úlohe eklektika, iba priznal základy, z ktorých sa mu dobre a nanovo vraví o tom, ako poézia dokáže očarujúco preklínať, ako dokáže mať zmysel, dnes!"