|
Okrem iného...
Pavol Garan: Jednotlivec (Trochejský kôň), Košice, Vydavateľstvo DALi 2009
napÃsal: Radoslav Matejov
Knižku mi daroval Pavol Garan, naÅ¡Å¥astie, lebo z obálky zmizol – keÄ ju držÃte, palcom zakrývate meno autora. Napriek tomu Garan nepatrà k básnikom, ktorých máte po preÄÃtanà jednoducho pod palcom a už vôbec nie v malÃÄku. Môžete ho maÅ¥ v paži, ale tým o neho prÃdete a prÃdete o dosÅ¥ veľa... Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že sa mi nepáÄila obálka. A ilustrácie: vždy som rád, ak má naÅ¡a pôvodná poézia v knihách aj nejakú tú ilustraÄnú Äiarku navyÅ¡e okrem Äiarok vo vetách, ale tieto machule mi vyslovene prekážali a už vôbec mi nesedeli s textami. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že autorovi textov niet veľmi Äo vytknúť. Debutoval výbornou básnickou zbierkou SmrÅ¥ zahroteným prstom (2007) a Jednotlivec je v zmysle kvality kontinuálny. Tvorivé východiská má Garan v naÅ¡ej artistnej lyrike (Válek, Mihálik, Kondrót, Urban, Puchala a i.), ideové vo filozofujúcich básnikoch (MilÄák, Jurolek a i.), charakter lyrického subjektu zas pramenà v barbarskej generácii a jej grupaÄovskej verzii. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že dobrý básnik dovoľuje urÄiÅ¥ rozdiel medzi východiskami a vlastným prÃnosom. Na základe rôznych pomerov tohto rozdielu sa dnes dá definovaÅ¥ každý autor a každá autorka slovenskej poézie. V Garanovom prÃpade tu hodnotovo pozitÃvne vystupuje vyváženosÅ¥, Äo ho profiluje ako tradicionalistického lyrika, ktorý sústredenou reflexiou spracúva aktuálne zážitkové kurikulum. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že sústredenou reflexiou spracúva aktuálne zážitkové kurikulum asi každý druhý básnik, ale Garan svojou úprimnou Äi úprimne predstavovanou autenticitou vÅ¥ahuje Äitateľa do vnútornej dynamiky subjektu. Práve táto ostenzia v prÃtomnom Äase, osudové JA tu a teraz, tá možnosÅ¥ pre Äitateľa zdieľaÅ¥ prÃtomnosÅ¥ subjektu a predovÅ¡etkým možnosÅ¥ uveriÅ¥ mu a jeho monológu odvÃjajúceho sa po verÅ¡och, ktoré riadok po riadku znamenajú sebaobjavovanie, Äitateľské objavovanie a objavovanie nových významov, to je Å¡pik kostà Jednotlivca. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že dané objavovanie priamo súvisà so základnou a podstatnou funkciou poézie, teda: ak má maÅ¥ poézia nejaké miesto v umenÃ, kultúre, spoloÄnosti, vÅ¡eobecne v Äloveku, potom musà vlastnými prostriedkami dokázaÅ¥ samú seba, Å¡pecifický modus operandi, aký nenájdeme nikde inde. Garanovi sa to darà aj tým, že básnické Å¡ansóny, tragédie a tragikomédie zavrÅ¡uje viazaným verÅ¡om. Podobne to robàPeter Bilý, ale jeho poéziu badateľne degeneruje stúpajúce autorské sebavedomie. Garan je vÅ¡ak skromný: pri zemi s nadhľadom. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že jeho poézia nie je pÃsaná, ale komponovaná, a pokiaľ ide o intonaÄný cit, potom to je už teraz pán básnik! Prvá ÄasÅ¥ knihy Revolver a neha obsahuje básne vo voľnom verÅ¡i s hravými tonickými a rýmovými väzbami, Jednotlivec pozostáva z rispetov a Balada ako vášeň z osemverÅ¡ových rond. Prvú a druhú ÄasÅ¥ akceptujem bez jediného mäkkého f, tretia ÄasÅ¥ mi vadà už z princÃpu, z toho, že rondo vo verÅ¡och malého slabiÄného rozsahu (6-5 slabÃk) prÃliÅ¡ rýchlo segmentuje myÅ¡lienku: je to také tralala tralala ako pingpong, no niekoho práve toto melodické frázovanie môže okúzliÅ¥. Garan sa pre svoj estetický naturel postavený na viazanosti verÅ¡a už vyskytol a vyskytne v diskusiách o súÄasnom verÅ¡i, o jeho voľnej Äi viazanej realizácii. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že diskusie Äi v súÄasnosti voľný alebo viazaný verÅ¡ sú sraÄky. KeÄ je nieÄo verÅ¡om, je tým pomenovaná inakosÅ¥ takejto „reÄi“ voÄi próze Äi bežným prehovorom. A je jasné, že viazanosÅ¥ signalizuje tendenciu k tradÃcii, voľnosÅ¥ verÅ¡a zas tendenciu k modernejÅ¡ej tradÃcii, vyplýva z toho dnes azda nieÄo vývinovo dôležité? Ide predovÅ¡etkým o posúdenie adekvátnosti celého básnického prejavu, o uznanie faktu, že dnes koexistuje množstvo poetÃk, ktoré môžu slobodne a presvedÄivo existovaÅ¥ vo svojej výnimoÄnosti. UberaÅ¥ jednej pridávanÃm druhej je smieÅ¡na piesoÄková hra na kritikov a na vedcov. Poéziu, ak už, treba vedieÅ¥, a Garan ju vie. ObÄas mi vÅ¡ak celkové pesimistické, utrápené tematické ladenie s iskrami irónie a sebairónie viazaná forma kolembavo ľúbivou trochejskou metrikou už len zbytoÄne presálala. Chcem tým okrem iného povedaÅ¥, že darovanému Trochejskému koňovi sa sÃce nemá pozeraÅ¥ na zuby, ale pozrieÅ¥ trochu na trochej? PreÄo nie!
Radoslav Matejov
| Autor: admin |
dne 15. 12. 2009 | 2873 přečtení |
komentářů: 0 |
Přidat komentář |
|
zaujÃma ma kto ste
Celkom hlasovalo: 9456
© Pavol Garan, 2009
mail: pavol.garan@gmail.com
|